Pohľad na otca- muža- zaisťovateľa finančného balíčka potrebného na každodenný chod rodiny sa v priebehu dejín menil.
- Matka, ako ústredná vychovávateľka detí a žena starajúca sa o blaho mužského jedinca už dávno nemá túto podobu. Naše prababičky boli domáce panie starajúce sa o jedlo, upratovanie, pranie a výchovu detí. Muž- pán tvorstva- chodil za robotou a prinášal peniaze.
- Naše babičky už žili pokročilejšiu dobu. Chodili do práce rovnako ako muži. Výchova sa delila medzi muža a ženu. Prvé roky života dieťaťa ale výsostne patrili do starostlivosti matky.
- Naše mamy sa tiež podieľali v prvých troch rokoch života na našom vývoji vo väčšej miere ako otcovia. Vyplývalo to z toho, že iba žena mala nárok byť na materskej dovolenke.
V dnešnej dobe sme dospeli do istej rovnoprávnosti muža so ženou a ženy s mužom v tom zmysle. Že na jednej strane priznávame mužovi jeho nesporné práva pri výchove dieťaťa od narodenia a na strane druhej rešpektujeme ženy- matky, ktoré odchádzajú do práce od dieťaťa.Ako voľakedy muž. Nie je to tým, žeby mali svoje deti menej rady, ale tým, že si to možno vyžaduje finančná situácia rodiny.
Rodina je samostatná jednotka. Musí sa teda sama rozhodnúť, kto ostane s dieťaťom a kto ide do práce-
Ak je lepšie zarábajúcou žena- ide logicky do práce žena a muž ostáva doma. Rovnako aj v prípade, keď muž napríklad v danej chvíli nemá žiadne pracovné miesto. Bolo by nelogické a absurdné, keby v takej chvíli ostali doma obaja bez peňazí. Bolo by to aj krajne nezodpovedné. Vítam teda možnosť, že muž môže ostať na materskej. Menej sa mi ale páči úprava legislatívy tak, že ak sú v rodine dve detičky- môžu ostať na materskej doma vlastne obaja rodičia. Jeden rodič s jedným dieťaťom a druhý rodič s druhým. Ak si to zdravotný stav detí vyžaduje, nemám námietky. Mám ale pocit, že sa to bude nie využívať, ale zneužívať. Štát to v konečnom dôsledku bude stáť veľa peňazí.